Čo robiť v kvetinovej záhradke v marci?


  • Odrezkami rozmnožujeme muškáty, rozmarín, myrtu, chryzanthémy.
  • Priamo na záhon vysievame odolnejšie druhy letničiek.
  • V skleníku predpestované letničky pikírujeme samostatne do väčších črepníkov.
  • V záhonoch očistíme trvalky, skalničky od rastlinných zvyškov a pridáme kompost.
  • Vysádzame trvalky. Kvitnúce trvalky sú vďačnou a nenáročnou ozdobou každej záhrady. Jar je po jeseni druhým najvhodnejším obdobím na výsadbu a delenie hustých trsov trvaliek. Pre trvalky kvitnúce na jeseň aj jediným obdobím, kedy ich môžeme presádzať.
  • Pred výsadbou dobre pripravíme pôdu kyprením, zbavíme ju burín a obohatíme humusom alebo dlhodobým granulovaným hnojivom. Silne rozrastené alebo husté a staré trsy delíme  po piatich až šiestich rokoch.
  • Rýchlené cibuľoviny po dokvitnutí nevyhadzujeme. Ak je ešte mráz uschováme ich na svetlom chladnejšom mieste v pivnici, na schodišti. Kým im listy zažltnú a zaschnú, pravidelne ich každý týždeň prihnojujeme. Naberajú tak silu zakvitnúť budúci rok. Po oteplení cibule vysadíme do záhrady.
  • Odhrnieme zem okolo ruží, skypríme povrch, prihnojíme a zrežeme konáre ruží.
  • Tvarujeme vždyzelené živé ploty. Živé ploty alebo tvarované stromčeky z thují, tisu, bršlenu, smrekov režeme a tvarujeme skôr ako začnú pučať.
  • Očistíme okrasné trávy. Trsy okrasných tráv sú od snehu a dažďov polámené po zemi. Svoj  účel ako zimná dekorácia a ochrana pred mrazmi si splnili. V marci je čas na odstránenie starých stebiel. Ostrými nožnicami režeme asi 10 cm nad zemou.
  • V marci sa trávniky preberajú k životu. Začíname s čistením, prevzdušňovaním a hnojením. Odstránime listy, vertikutátorom sa hĺbkovo vyhrabe trávna plsť a mach a zároveň sa prereže koreňový drň tráv, čo napomôže zahusteniu trávnika v sezóne. Zároveň sa ku koreňom dostane vlaha, vzduch aj hnojivo.
  • Mach v trávniku je signálom, že pôda je utlačená a PH pôdy môže klesať pod 5. Vtedy treba vápniť. Proti machu bojujeme prípravkami, ktoré obsahujú železo napr. zelená skalica. Dobrou prevenciou proti machu sú vpychy vidlami alebo doskami zo spodu obitými množstvom dlhých klincov. Vzniknuté diery zasypeme pieskom. Na jeseň postup opakujeme.

Čo robiť s izbovými rastlinami v marci?

  • Čo s vianočnou hviezdou?

  • Pri dobrej staroslivosti mnohým z vás ostala vianočná hviezda naďalej pekná. Teraz je vhodné obdobie na silný spätný rez, i keď má raslina sfarbené listy. Včas, silne zrezaná do jesene vytvorí pekne tvarovanú  korunku. Zrežeme ju na výšku 10 cm a len mierne zalievame. Keď začnú vyrastať prvé listy, rastlinu presadíme do vzdušného substrátu s vysokým obsahom perlitu.
  • Pri reze používame rukavice, aby sme si pokožku ochránili pred jedovatým mliekom vytekajúcim z rezných rán.
  • Ak chceme, aby sa listy k vianociam zafarbili, rastliny sa musia každý deň dva mesiace prikrývať krabicou (vyžadujú absolútnu tmu) na 12 hodín. V tomto období vyžadujú teplotu od 16 do 19 ºC.
  • Dážďovky vytvárajú humus, čím skvalitňujú pôdu. Svojou činnosťou pretvárajú lístie a rastlinné zvyšky na kvalitný organický humus, ktorý obsahuje živiny ako fosfor, draslík, horčík a kalcium. Svojími chodbičkami v zemi prevzdušňujú pôdu. Dážďovky pri väčšom výskyte vytvoria až 500 kg humusu na ploche 100m² .
  • Pri presádzaní vonkajších črepníkových a izbových rastlín náročnejších na vodu,si môžme vypomôcť prípravkom AQUAHOLDER – absorbent vody. Pomôže  v pôde udržať väčšie množstvo vody a tým predĺžiť interval polievania. Kryštáliky dokážu zväčšiť svoj objem tristo až päťsto násobne. Vodu naviažu, čím sa zamedzí premokreniu pôdy. Postupne ako pôda vysychá, voda z kryštálikov sa premiestňuje do pôdy. Zmenou objemu Aquaholdera sa prekypruje pôda. Kryštáliky aquaholderu sa rovnomerne zapracujú do pôdy pri presádzaní, alebo do zarobeného gelu sa namáčajú korene rastlín.
  • Užitočné, nenáročné, pekné. K osadeným záhonom môžme zasadiť skromné kvietky ako aksamietnica alebo nechtík. Pomáhajú ozdravovať pôdu tým, že svojim pachom a výlučkami koreňov odpudzujú háďatká.
  • Lupina zase svojim bohatým koreňovým systémom preniká hlboko do dlhšie neobrábaných, utlačených pôd a nakyprí ju. Po odumretí  pôdu obohatí dusíkom, ktorý sa viaže na koreňoch.
  • Chren záhradný

  • Chren tak ako aj žerucha siata alebo kapucínka obsahuje látky s antibiotickým účinkom. Pravidelná konzumácia malého množstva aktivizuje obranné látky tela proti vírusovým ochoreniam.
  • Rastlina pochádza z povodia ruských riek.  Do strednej Európy sa dostala so Slovanmi pri „sťahovaní národov“ v polovici prvého tisícročia.
  • Využíva sa zhrubnutý koreň. Obsahuje vitamín C, železo, draslík, vápnik a ďaľšie látky- silice, ktorých výsledkom je ostrá chuť, ktorá dráždi očnú sliznicu. Silica má liečivý fytocídny účinok, preto  sa používa na zakonzervovanie uhoriek, repy...
  • Chren pôsobí močopudne, pomáha pri vykašliavaní hlienov, povzbudzuje tvorbu žalúdočných štiav a zlepšuje tráviace pochody.
  • Použitie - vo forme náplastí proti reume
  • chrenový ocot odstraňuje „pečeňové škvrny“  a pehy
  • strúhaný s cukrom – proti chrapotu
  • liehový výluh posiľňuje žalúdok
  • plátky vylúhované v mlieku – na prípravu pleťových čistiacich vôd
  • postrúhaný sa prikladá na omrzliny, stuhnuté svalstvo
  • Konzumácia veľkého množstva v tehotenstve a pri obličkových ťažkostiach môže spôsobiť zdravotné problémy.
  • Ak sa chren pestuje v blízkosti kultúrnych rastlín zvyšuje sa ich odolnosť proti hubovým chorobám.
  • Posekané listy chrenu pridané do potravy pre psov pôsobia proti črevným parazitom a zvyšujú ich fyzickú kondíciu.