Ako pestovať astru

  • Nesmú chýbať azda v každej záhrade. Pozná ich každý záhradkár, pestovateľ, alebo každá žena v domácnosti. Vídame ich v každej peknej záhrade, či pred záhradke. Sú krásne, rozmanité, pestré. Kvitnú bohato najmä na jeseň. Poznáme viac odrôd týchto čarokrásnych kvetín, rozdeľujeme ich na skoré, poloskoré a neskoré. A podľa toho kvitnú od septembra až po október. Áno, naše nasledujúce riadky sú o Astrách. 

    Astra alebo odborne nazývaná aj Astrovka – Callistephus a tento kvet ku nám prišiel z Číny. Pôvodný druh mal čisté biele kvety a výšku približne 60 cm. Aj vďaka kríženiu rôznych druhov odrôd poznáme okrem bielych aj ružové, žlté, červené, bordové, fialové či fialovo-modré kvety. Jednotlivé odrody sa odlišujú od seba farbou, ale aj výškou. Astry kvitnú od augusta až do jesene. Niektoré druhy vydržia na záhone až do prvých zimných mrazov. Iné odrody astier nám môžu narásť aj do peknej výšky a to od 40 do 80 cm, nižšie odrody majú niečo od 10 až 20 cm. Môžeme ich pestovať spolu s inými kvetmi ako sú chryzantémy, cíniami či aksamietnicami, a aj preto ich častejšie dávame do zmiešaných záhonov.

    O pestrofarebné kvety nebude núdza ani počas neskorého leta. Navyše si nepotrpia na špeciálnu starostlivosť. Dobre znášajú horúčavy a sú vhodné k chalupám, kde chodíme len raz do týždna zvyčajne len cez víkendy.

    Astry nie sú zvlášť náročné na pestovanie. Dobre sa im darí v nie príliš priepustnej a vysychavej pôde. Astry si vyžadujú pravidelnú zálievku počas celého vegetačného obdobia. Dostatok vlahy koncom leta dobre ovplyvňuje tvorbu kvetných púčikov. Na veľmi suchých a teplých miestach, kde je pôda viac piesočnatá, sa nám môže stať, že nebude kvitnúť pravidelne a zvyčajne ich napadne múčnatka. Vzhľadom na ich mohutnosť sú náročné na živiny, vyžadujú pravidelné prihnojovanie a dobre reagujú na obohacovanie pôdy kompostom pred výsadbou aj v priebehu pestovania.

    Novoanglické a novobelgické astry pomerne neskoro pučia a aj ich vývin je na začiatku vegetácie veľmi pomalý. Vzhľadom na ich konečnú veľkosť a mohutnosť by sme nemali vysádzať viac ako tri až štyri rastliny na štvorcový meter. Vysoké astry zosilnejú, ak ich začiatkom júla asi o polovicu zastriháme. Oddialime tým dobu kvitnutia asi o dva týždne, rastliny na druhe strane budú pevnejšie. Najvyššie odrody je dobré včas voľne vyviazať, tak, aby trsy zachovali prirodzený tvar. Vetrom poškodené alebo polámané astry sa zle vyväzujú a upravujú. Preto takéto astry môžeme odstrániť, alebo si z nich spravíme peknú kyticu napr do vázy. Takto narezané nám vo váze vydržia aj týždeň.

    Tak ako aj iné kvety tak aj astry napádajú rôzny škodcovia a parazity. Asi najznámejší škodcovia sú vošky. Vošky napádajú listy, rôzne ich zatočia , z ktorých spodná strany škodcu saje rastlinné šťavy. Rastliny tak vysiľuje, preto sa vošiek zbavte čo najrýchlejšie. Najvhodnejšie sú na to prípravky na to určené. Nevýhodou astier je aj náchylnosť k fuzariovému vädnutiu, čo inak povedané je , že by sme nemali astry pestovať každý rok na rovnakom mieste. Ide o vírusové ochorenie, na ktoré sú astry veľmi náchylné. Všetky druhy astier nájdeme aj na trvalkových záhonoch v záhradách, ale aj v parkoch, kde kvitnú až do prvých mrazov a patria tak k naj nenáročnejším trvalkám.