Pestujeme ľalie

  • Nie nadarmo sa vraví, že pekná ako ľalia. Ľalie sú ozaj veľmi nádherné kvety, z radu cibuľovín. Nádherné kvety na dlhých stonkách sú veľmi očarujúce, majú rôzne farby, od výmyslu sveta. Kvety rastú jednotlivo alebo v strapcovitých súkvetiach, majú rôzne farebné odtiene, od bielej, žltej, oranžovej, červenej až purpurovej farby. Ale nie je nič výnimočné ak nájdeme ľalie, ktoré sú viacfarebné či škvrnité, silno voňajúce, ale i bez vône. Príroda sa na ľaliách pohrala. Dĺžka ľalií je rôzna, ale zväčša sa pohybuje od výšky 35cm. Ale v záhradách môžeme nájsť aj unikátne ľalie, ktoré môžu mať aj 2 metre. Ľalie kvitnú od začiatku mája, ale niektoré odrody kvitnú aj v septembri. Niektoré druhy ľalií majú radi polotieň, ale inak majú radšej pekné slnečné lúče.

    Prvý krok ktorý musíme spraviť je vysadiť cibuľky. Tie vysádzame zvyčajne v jesenných mesiacoch ako je september až október. Takto budú mať sa cibuľky zakoreniť do zeme. Ľalia miluje slnko, mala by sa teda sadiť na slnečné stanovisko, ale znesie i prechodný polotieň. Inak vyžaduje dobre priepustnú kyprú po hnojenú pôdu, na jar a v lete naopak potrebuje bohatú zálievku, a v zime je dobré ak zálievku obmedzíme. Ľalie sú náročné na živiny. Vyžadujú veľa humusu a dusíka. A v období hlavného rastu sa pridávame draslík, a ak sa nám začnú tvoriť puky pridáme fosfor. Naopak mali by sme vylúčiť všetky hnojivá, ktoré obsahujú chlór.

    Ľalie môžeme rozmnožovať rôznymi spôsobmi ako sú : stonkovými pacibuľkami, šupinami, semenami, a ak máme americké hybridy tak tie jednoduchým delením. Na rozmnožovanie používame len zdravé rastliny. Choré ľalie nie sú vhodné, a potom by sme si robili svoju prácu nadarmo. Ľalie vytvárajú v pazuchách listov stonkové pacibuľky a na báze starej kvetnej stonky dcérske cibuľky. Pacibuľky potom oddelíme, keď sú uvoľnené a začínajú opadávať, a ďalej pestujeme v kvetináčoch, a tým istým spôsobom aj iné cibuľky. Nasledujúcu jeseň buď vysadíme von celý obsah kvetináčov, alebo ich po jednom vysadíme do samostatných kvetináčov, alebo záhonov. Ľalie, ktoré vykvitnuté z väčších semiačok môžu rozkvitnúť už budúcu sezónu. Semenami, šupinami a delením zo semien získame zdravé rastliny bez vírusov, ale treba tomu venovať svoj čas a nečakať že to bude hneď. Semená vysievame do hĺbky 1 cm čo najskôr po dozretí – koncom leta alebo začiatkom jesene, do črepníkov asi 10 cm hlbokých, naplnených rašelinovým substrátom alebo zeminou na výsevy. Sejeme riedko a substrát zasypeme jemným štrkom. Kvetináče potom umiestnime do studeného skleníka alebo pareniska. Semená niektorých ľalií vyklíčia o 2 až 6 týždňov, iné na vyklíčenie potrebujú čas. Vyklíčené semenáčiky necháme prvý rok v pôvodnej nádobe a hnojíme ich tekutým hnojivom. Po vytvorení prvých dvoch listov ich môžeme presádzať do hlinitého substrátu a aj do väčších nádob. V pazuchách listov sa vytvárajú stonkové pacibuľky a na báze starej kvetnej stonky dcérske cibuľky. Dopestovanie mladých rastlín vhodných na vysádzanie na záhon trvá podľa druhu jeden až tri roky. Vonkajšie šupiny oddelíme z cibúľ a vysadíme do črepníkov so zmesou piesku a perlitu tak, aby jedna tretina vyčnievala. Črepník prikryjeme plastovým vreckom. Substrát udržiavame vlhký a teplotu 10 – 15 °C. Nové cibuľky sa začnú vytvárať o 8 – 10 týždňov. Keď sa objavia malé listy, opatrne ich oddelíme a vysadíme do črepníka. Z každej šupinky sa môže vytvoriť niekoľko nových cibuliek. Väčšinou trvá niekoľko rokov, kým začnú kvitnúť. Delením sa rozmnožujú takmer všetky druhy. Veľké cibule vytvárajú dve až tri menšie, ktoré sa po niekoľkých rokoch od pôvodnej oddelia. Keď sú cibule zdravé a necháme ich na jednom mieste, rozmnožuje sa týmto spôsobom porast síce pomaly, ale stále.